Si toxický hráč? Desať najčastejších znakov, že medzi nich patríš

Odoberaj novinky cez  Google News
Si toxický hráč?
Zdroj: Unsplash.com (Mark Decile)

Predstavte si, že po dlhom dni prídete domov z práce, alebo zo školy a zapnete si svoju obľúbenú hru. Váš plán je jednoduchý, zrelaxovať a užiť si nejaký svoj obľúbený herný titul. Je jedno, na akej platforme. Vyložíte nohy, zapnete hru a zahráte si niekoľko zápasov a namiesto úľavy a relaxu, po ktorom ste túžili, máte chuť vyhodiť ovládač alebo klávesnicu von oknom. Dôvodom sú toxickí hráči. Áno, stáva sa to často, stáva sa to takmer všetkým a je to normálne. Do istej miery.

Kde je však hranica medzi takzvaným “zdravým hnevom” pri hrách a kde sa už z vás stáva toxický hráč? V tomto článku nájdete desať najčastejších znakov, ktoré majú alebo robia toxický hráči. Ak ste sa našli aspoň v troch z nich, môžete medzi nich patriť. Ak ste sa našli aspoň v siedmych, pravdepodobne ste toxický hráč. No a ak ste sa našli vo všetkých, nečudujeme sa, že s vami nikto nechce hrať hry. Ktoré znaky to sú?

1. Otravuješ spoluhráčov cez voicechat

Niekedy to tak nebolo. V hrách sa v minulosti hlasová komunikácia nevyužívala v takej miere, ako dnes. Všetko sa to však s príchodom novej doby zmenilo a dnes už má headset s mikrofónom takmer každý hráč. Zatiaľ čo v minulosti toxicita v hlasovom chate nebola problém, dnes nájdeme na herných fórach nespočetné množstvo príspevkov o tom, ako hráči nadávajú na hlasovú komunikáciu.

Ak patríš medzi tých, ktorí si okamžite po pripojení do zápasu zapnú mikrofón a všetkým hovoria, aby urobili to isté, môže to byť prvý znak toxicity. Netreba to však chápať zle, komunikovať počas zápasu nie je zlá vec, ak sú tvoje úmysly dobré a chceš len preberať taktiku. Ak však všetkým naokolo radíš, čo treba robiť, ako treba hrať a ktorého hrdinu si vybrať, začínaš byť pre ostatných otravný. Ruku na srdce, ak si chceš oddýchnuť pri hre, ani teba by nezaujímali rady nejakého náhodného človeka na internete ako máte správne hrať.

Riešenie je pritom jednoduché a uchyľuje sa k nemu čoraz viac hráčov. Vypnúť si hlasový chat a ignorovať ho. Toxickí hráči potom nebudú mať šancu dostať sa iným do hlavy.

2. Nikdy to nie je tvoja chyba

Problém starý ako toxicita v hrách sama. Málokto však vie, že v podstate ide o kyberšikanu. Existuje dokonca aj štúdia, ktorá sa týmto zaoberá. V nej je definované, že kyberšikana vychádza z teórie, v ktorej hráč rozozná slabý výkon v zápase (napríklad, že tvoj tím prehráva, alebo je to nerozhodné) a okamžite hľadá niekoho iného, samozrejme okrem seba, na koho zvaliť vinu.

Ak ti je toto konanie povedomé, môžeš byť toxický hráč. Nezabúdaj, že v online hrách nie si sám a ak hráš tímovú hru, mal by si vychádzať z jej názvu – tímová. To znamená, že hráte ako jeden tím. Každý robí chyby. Áno, aj ty! Nie si bezchybný, nie si v danej hre majster a tak isto nie sú ani ostatní. Preto je dôležité, aj keď často krát ťažké, priznať si svoju chybu. Nemusíš to robiť verejne pre ostatnými, ale minimálne netreba vypisovať ostatným do chatu, prečo ste prehrali dané kolo. Ani keď to práve nie je tvoja chyba.

Čo však poháňa túto nutnosť obviňovať iných hráčov? Niektoré štúdie hovoria, že toxickí hráči tak uľavujú svojmu egu. Niektorí jednoducho nevedia priznať porážku, ani svoju vlastnú chybu. Preto hľadajú chybu inde, aby sa neukázalo, že nie sú dokonalí ako si mysleli. Preto sa k tomu uchyľujú a ak ti je toto konanie povedomé, si súčasť problému.

3. Odídeš z hry pri prvom náznaku prehry

Starý dobrý “leaveri”. Kto by ich nemal rád. Títo toxickí hráči sa objavia pri prvom náznaku prehry, alebo chyby. Začínajú s bodom číslo 2, kde obviňujú každého naokolo. Hľadajú niekoho, s kým by sa mohli pohádať, niekoho, kto im bude protirečiť a odpisovať. Ak sa tak stane, iba ho to privedie k tomu, čo chcel urobiť už dávno. Odísť z rozohranej hry. V tom momente sa pre vás hra, ktorá sa ešte určite dala zachrániť, stáva naozaj prehratou.

Ak pociťuješ nutkanie odísť z hry krátko po tom, čo tvoj tím urobí chybu, alebo pri prvom náznaku prehry, si veľká súčasť problému toxických hráčov. Uvedom si, že správnou komunikáciou a priateľským prístupom vyriešiš veľa. Nielenže môžeš vyhrať zdanlivo prehratú hru, ale aj keby sa tak nestalo, môžeš sa so spoluhráčmi pri tomto pokuse zabaviť. A o tom predsa hry sú – o zábave. Prečo sa teda aspoň raz nepovzniesť nad fakt, že jednu, dve, tri hry po sebe prehráš, keď sa jednoducho aspoň zabavíš.

Samozrejme, podľa tohto pravidla by sa museli riadiť všetci, aby ho bolo možné uskutočniť. No zmenu k lepšiemu musíš začať od seba, nie od iných.

4. Vypisuješ nahnevané správy po zápase

Predstav si situáciu, v ktorej si práve prehral zápas a stále sa s tým nevieš zmieriť. Najlepšie teda bude napísať všetkým tvojim spoluhráčom, ako veľmi sú sprostí. Ako nevedia hrať a ako by urobili najlepšie, ak by si hru odinštalovali. Áno, tebe sa možno uľaví, no zároveň dostaneš 5 reportov, ktoré (ver nám) vyskočia vývojárom a pozrú sa na teba lepšie. Nezabúdaj, že hra sa nelíši od sociálnej sieti alebo iných stránok, kde sa dajú posielať správy. Kyberšikana je skutočná vec a ak si nedáš pozor, môžeš ľahko prísť o svoj účet iba pre to, že si si nevedel zakričať do vankúša.

V skutočnosti je to úplne zbytočná vec. Hráč, ktorému takúto správu napíšeš si ťa pravdepodobne ihneď zablokuje a tvoju správu si možno ani nedočíta dokonca. Súper, ktorý nad tebou vyhral, sa z teba bude iba smiať, keďže mu príde vtipný tvoj výstup po prehre. Navyše, môžeš dostať spomínané nahlásenia. Naozaj ti to za to nestojí a na mieste by možno bolo dať si pauzu od hrania, alebo sa na chvíľu prejsť. Uvidíš, že chuť do hrania sa ti hneď vráti.

5. Kazíš hru ostatným

Opäť modelová situácia. Počas zápasu niekto urobí chybu (samozrejme, nie ty) čo ma za následok nepriaznivý vývoj výsledku. Ale nechceš z hry odísť, pretože by si nemohol byť toxický ihneď v ďalšej hre po tejto prehranej. Rozhodneš sa teda ostať, ale nebudeš sa snažiť. Jednoducho to vzdáš. Namiesto toho budeš spoluhráčov otravovať a v podstate sa imaginárne pridáš k súperiacemu tímu.

Skvelá taktika, ak si chceš vyslúžiť nahlásenie za takzvaný “griefing”, čo je v podstate kazenie hry spoluhráčom. Tieto hlásenia berú vývojári vážne a aj keď si “doteraz nikdy nedostal ban”, nič ti nezaručuje, že sa tak nestane. Nemôžeš predsa vedieť, či nie si v červenej kolonke “dávať pozor”. Herný vývojári možno nerozdávajú bany hneď pri prvom náznaku zlého správania. Predsa len, každému niekedy rupnú nervy. Ak sa to však opakuje, zvyšuješ si svoju šancu na to, že daná hra bude mať o jedného toxického hráča menej.

Pre teba nepríjemné, pre ostatných úžasná správa. Naozaj chceš, aby sa ľudia tešili z toho, že si už s nimi nezahráš? Ak áno, niečo nie je v poriadku.

6. Rozdávaš reporty každému, kto je lepší než ty

“Jasné, ako ma mohol vidieť?”
“Tak ten je zapnutý.”
“Máš report.”

To nie sú citácie Žolíka, ale tvoje vlastné slová, ktoré možno počas hrania používaš. V prvom rade sa musíš zmieriť s faktom, že existujú (a stále existovať budú) lepší hráči ako si ty. Ak rozdávaš reporty hneď, ako ťa niekto zabije čo i len trochu náhodným spôsobom, pravdepodobne máš problém s toxicitou. Je tu však veľmi tenká hranica medzi oprávneným nahlásením a toxicitou. Ak vieš zhodnotiť situáciu aspoň v relatívnom pokoji a aj tak sa ti zdá, že na protihráčovi nebolo niečo v poriadku, nahlásením nič nepokazíš a treba to urobiť.

Ak ale okamžite otváraš tabuľku po svojej smrti, hľadáš meno protihráča a už mu tam letí nahlásenie, pravdepodobne sa len nevieš zmieriť s tým, že nie si v hre dokonalý.

7. Musíš si zatancovať na mŕtvole súpera

Alebo predviesť takzvaný “teabag”. Áno, aj z vlastnej skúsenosti vieme, že to niekedy pomáha na nervy. Neraz sa aj nám v redakcii stalo, že nás niekto stále opakovane a dookola dával dole. Najlepšou pomstou bolo konečne ho zlikvidovať a zatancovať si na jeho hernej mŕtvole. Preto by sme tomuto bodu nemuseli pripisovať veľký význam.

Pravdou však je, že je to toxické správanie a má ďaleko od pokojnej a kultivovanej hry. Nezabúdaj tiež na to, že hru nehráš sám a niekto si jednoducho tiež chce oddýchnuť pri svojej obľúbenej hre. Máš teda právo na to niekoho nerešpektovať len preto, že mal viac šťastia, alebo preto, že je lepší? Keď to robíš, nezabúdaj, že na druhej strane sedí niekto, z koho sa práve vysmievaš a ten niekto nemusí byť tak psychicky vyrovnaný ako ty. Môže byť z toho smutný. Ak už nič, minimálne mu pripomenieš, že väčšina hráčov je jednoducho toxická.

8. Cheatuješ

Ak hráči vstupujú do zápasu väčšinou to robia s vedomím, že budú rešpektovať herné pravidlá tak, ako sa len dá. Tak je to správne a robiť by to mali všetci. Nič nie je lepšie ako napínavý zápas, ktorý sa ale hrá podľa pravidiel. Určite si aj ty za svoj herný život zažil zápas, ktorý si síce prehral, ale bol naozaj dobrý. Taký dobrý, že si nebol ani nahnevaný z prehry. To je správny prístup. Nie každý to tak chápe.

Všetci sme iní, všetci znášame prehry nejako inak. No ak si sa dostal do štádia, keď musíš siahnuť po tom najhoršom po čom môžeš – po cheatoch, si jednoducho toxický hráč a bodka. Nedostatok svojho “skillu” a lenivosť naučiť sa hrať danú hru poriadne si kompenzuješ externým softvérom, ktorý je zakázaný. Nielenže úplne zničíš hru ostatným, dostaneš automaticky všetky reporty sveta a pravdepodobne skončíš skôr, ako si to stihneš užiť.

Anti-cheaty v hrách sú každým dňom skúsenejšie a kvalitnejšie. Áno, môže sa stať, že ti to prejde. Ak si to len vyskúšal a uvedomil si si, že je to zlé, povedzme, že máš odpustené. Ak to ale robíš naďalej, skôr či neskôr jednoducho dostaneš permanentný ban. Nielenže prídeš o účet, ale pokazil si hru ostatným iba preto, že si toxický hráč. Gratulujeme.

9. Obviňuješ vývojárov hry

Stačí si pozrieť napríklad všeobecný chat v hre World of Tanks, alebo komentáre na Facebooku ak niekto z vývojárov populárnych online hier vydá nejakú správu. Len málokedy sa stáva, že komentáre budú k veci. Zvyčajne tam nájdete množstvo hráčov, ktorí nevedia ako funguje založenie tiketu na stránke podpory. Preto vypisujú všeličo možné do komentárov na Facebooku, mysliac si, že chudák človek, ktorý sa stará o sociálne siete, má šajnu o čom píšu.

To naozaj nie je cesta a ak si v hre našiel chybu, alebo chcieš, aby sa niečo opravilo, musíš to napísať príslušným ľuďom. Nie manažérovi sociálnych sietí, ktorému je to buď ukradnuté, alebo to ani nečíta, alebo nevie o čom točíš. Zaujímavosťou je aj množstvo hráčov, ktorí sa v hernom chate sťažujú na vývojárov. Obviňujú ich zo zrady, z kradnutia peňazí a bohvie ešte z čoho všetkého. Pritom riešenie je jednoduché – odinštalovať hru, ktorá sa mi nepáči a hrať niečo iné. Niekedy sa až nedá pochopiť, prečo niekto stále hrá hru, ktorá je podľa neho odpad.

Ak si sa spoznal vo vyplakávaní a nadávaní na vývojárov kvôli svojim chybám a kvôli tomu, že sa ti v hre nedarí, pravdepodobne si toxický hráč. Tento bod je úzko spojený s bodom číslo 2 – teda že nikdy to nie je tvoja chyba. Vo všeobecnosti platí, že ak v hre existuje zásadná chyba, treba ju nahlásiť. Ak však chyby v hre hľadáš na ospravedlnenie svojich vlastných chýb, s tým ti žiadny vývojár nepomôže. Musíš si pomôcť sám. Okrem toho, ruku na srdce, aj keby tie chyby o ktorých vývojárom vypisuješ opravili, pravdepodobne by si aj tak dostal v ďalšom zápase a opäť by si hľadal iné chyby.

10. Smurfuješ

Prečo to robíš? Tak my ti to povieme. Pretože si potrebuješ nahnať plusové body k svojmu egu. Uznávame, si skvelý hráč, vieš to hrať, máš prehľad, si šikovný a vieš poťahať hru. Prečo to ale nerobíš na svojej vlastnej úrovni, ale ideš kaziť hru menej skúseným hráčom, ktorí sa to možno len učia. Povieme ti novinku, nie každý má na to byť taký dobrý ako ty, mal by si to brať ako kompliment. Nie každý má záujem hrať vo vysokej lige a určite nikto nemá záujem hrať v nižšej lige proti tebe.

Dôvodov, prečo hráči smurfujú môže byť veľa a nemusia byť vždy zlé. Možno len chcú vytiahnuť kamaráta do vyššej ligy aby s ním mohli hrať. V takom prípade by sme sa ale netešili dlho. Ak na to kamarát nemá, bude iba kaziť hru ostatným vo vyššej lige a čoskoro spadne späť tam, kam patrí. Možno si to nemyslíte, no rozdelenie hráčov v hrách funguje vo väčšine prípadov presne tak, ako má. Ak si raz “silver” a už si tam niekoľko rokov, pravdepodobne tam patríš a nie, nie je to kvôli tímu.

Možno smurfuješ preto, že chceš hrať s kamarátmi, ktorí sú na nižšej úrovni ako ty. Nemusí to byť hneď znak toho, že si toxický a je to zaujímavý prípad. No v takom prípade aspoň ber ohľad na to, že hráš s inými hráčmi, ktorí nie sú na tvojej úrovni a svojimi profesionálnymi výkonmi iba pokazíš hru súperom. Áno, tvoj tím ťa bude obdivovať, bude ti ďakovať a ty sa budeš cítiť super. Je ťažké tomu pocitu odolať. Preto sa úplne pokojne môže stať, že to začneš robiť iba kvôli tomu, aby ťa ostatní chválili.

Ak smurfuješ kvôli tomu, aby ťa niekto pochválil, alebo aby si si vybil zlosť na menej skúsených súperoch, patríš medzi toxických hráčov. Či chceš, alebo nie.

V zápase nie si sám

Na záver len dodatok, aby si nezabudol. V zápase nie si sám. Mysli na to pri každom prejave toxicity, ktorú zo seba dostaneš. Nikto nehovorí, že sa jej máš zbaviť zo dňa na deň, alebo že sa jej zbavíš úplne. Hry vedia byť napínavé a niekedy si človek jednoducho potrebuje uľaviť. Na tom nie je nič zlé a možno to stojí aj za občasný krátkodobý ban.

Na druhú stranu ak to robíš pravidelne a zámerne, tvoje hranie sa stalo toxickým a čudujeme sa, že si dokážeš s toľkým hnevom v sebe hranie hier ešte užívať.