Returnal – takto má spolupracovať hra s next-gen konzolou

Odoberaj novinky cez  Google News
Recenzia na hru Returnal
Zdroj: PlayStation
Dátum vydania
30. apríl 2021
Platforma
PlayStation 5
Žáner
Rogue-like, Strieľačka
Výrobca
Housemarque
Vydavateľ
Sony Interactive Entertainment

Herný trh sa v momentálnom období nachádza v akomsi pôste. Ako inak, za všetko samozrejme môže pandémia, ktorá prebieha už viac ako jeden rok. V hernom svete sa to okrem nedostatkov grafík či konzol prejavilo aj na hrách. Tých bolo v tomto období po minulé roky viac ako dosť. Túto nepriaznivú situáciu by mohol z biedy vytiahnuť titul Returnal, exkluzivita pre konzolu PlayStation 5. My sme sa naň pozreli v našej recenzii.

Len na pripomenutie, minulý rok sme sa na jar dočkali titulov ako Resident Evil 3, Final Fantasy VII Remake, Doom Eternal alebo aj Half Life: Alyx. Tento rok je núdza o hranie citeľná, o to viac, čo sa týka exkluzivít. Väčšina titulov sa presúva na koniec roka, alebo až na ten ďalší. V podstate aj samotný Returnal mal pôvodne vyjsť spoločne s konzolou PS5.

Na druhej strane, práve to titulu od štúdia Housemarque môže pomôcť, vzhľadom na slabší marketing okolo tejto hry. Vieme si celkom predstaviť, že pri bežne silnej jari, by sa tento titul celkom ľahko stratil. Returnal je prvá „trojáčková“ hra od tohto štúdia, takže aj pre nich to v tomto smere bola malá premiéra.

Skôr, ako sa dostaneme k samotnej recenzii, pripomeňme si, že ide o hru so špecifickým žánrom, označovaným ako rogue-like. Je to jeden z najstarších žánrov, kde je obsah automaticky generovaný, a to z dôvodu, že v minulosti nebolo dostatok pamäte. Koncept však ostal dodnes rovnaký. Vďaka tomu hráčom poskytuje vysokú znovu-hrateľnosť a radosť z preskúmavania. Charakteristikou je aj obťažnosť, ktorá je napojená na fakt, že po smrti sa hráč aj napriek progresu ocitne na začiatku. Práve to dotvára neustály pocit strachu a atmosféru, podobne ako tomu je v hre Returnal.

Pocity pred spustením

Chceli by sme na úvod podotknúť, že sme od tejto hry nemali žiadne očakávania, skôr naopak. Osobne by sme dokonca s najväčšou pravdepodobnosťou o tento titul nemali záujem a nevznikla by tak ani táto recenzia. Pri prvej ukážke z hry sme si pomysleli, a tento názor v diskusiách prezentuje množstvo hráčov, že tá hra nebude o ničom inom, ako len o strieľaní, a že príbeh v hre bude až na nejakom piatom mieste.

Teda, ak tam vôbec nejaký príbeh bude. Chaotické behanie, strieľanie a skákanie, áno to boli moje prvé myšlienky. Dôvodom, prečo sme však o tento titul prejavili záujem, bolo práve spomínané herné sucho a aj zvedavosť, ako bude vyzerať hra výhradne pre next-gen konzolu. Na druhej strane sa nám však páčil vizuál hry, ako aj sci-fi atmosféra. Otázkou teraz už iba zostáva, či sme sa my a ostatní s podobnými názormi mýlili, alebo nie.

Prvé stroskotanie v hre

Hra na nič nečaká. Po veľmi krátkej chvíli a scéne sa ocitneme na planéte Atropos, kde hra začína. Selene, astronautka a hlavná hrdinka príbehu, sa prebudí po ťažkom „pristátí“ a zisťuje, že okrem diery v palube má poškodené aj jedno krídlo. Neostáva jej nič iné, ako sa vrhnúť do preskúmavania signálu na neznámej planéte. Ozaj, to všetko s holými rukami. Po krátkom čase však nachádzate okrem tiel bytostí a pozostatkov civilizácie, ktoré na tejto planéte zahynuli zatiaľ z neznámych dôvodov, aj telo, ktoré je našej hrdinke nesmierne povedomé.

Pri ňom nájdete aj svoju prvú zbraň a v zapätí začínate spoznávať aj nebezpečnú stránku planéty. Hra je v tomto bode veľmi priateľská a nechá vás na malú chvíľu vžiť sa s ovládaním a nehodí na vás v prvom momente svoju obťažnosť, vďaka čomu by vás potenciálne mohla znechutiť. Tento fakt sa veľmi skoro zmení a narazíte na prvého silnejšieho nepriateľa. Ten vás rozseká do 30 sekúnd, a vy zomierate.

Po krátkej „vidine“ sa opäť ocitáte vo svojej vesmírnej lodi, s ktorou opäť havarujete a ste presne tam, kde ste boli na začiatku. Táto scéna mi pripomenula Demon’s Souls, kde stretávate bossa, ktorého je síce možné zabiť, ale skôr slúži na oboznámenie s hernou mechanikou. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Tento samotný akt vás má pripraviť na to, že v tejto hre sa bude veľa umierať.

Po prvej smrti si uvedomujete, že ste zaseknutí v akejsi slučke, v ktorej smrť neznamená nič, len akýsi reštart vašej cesty úplne od začiatku. S malým rozdielom, že tentokrát sa prebudíte s pištoľou, ktorú ste zobrali svojej mŕtvole, ktorú ste stretli pri prvej ceste. Áno, to mŕtve telo, ktorému sme zobrali zbraň, nebol Tom Cruise z filmu Na hrane zajtrajška, ale naše. Selene si tak pomaly začína uvedomovať, že aj keď si to nepamätá, pravdepodobne to nie je prvýkrát (a ani posledný), čo v kročila na túto planétu.

Roky skúseností

Aby sme si ujasnili ešte jednu vec. Housemarque nie je žiadny zelenáč na poli strieľačiek a podobného žánru. Pri spustení predaja PS4 boli vývojári takisto poverení launch titulom pre túto konzolu. Vznikla z toho hra Resogun. Nesmieme však zabudnúť ani na ich o čosi starší titul Nex Machina. Tieto hry možno na prvý pohľad nevyzerajú lákavo, poskytujú však extrémne dobrú hrateľnosť a zábavu. Inak to nie je ani v prípade hry Returnal.

Hra nás neskutočne prekvapila svojou hrateľnosťou, zábavou a dokonca aj priehľadnosťou. Práve tento aspekt nás osobne strašil najviac a predpokladali sme, že práve nepriehľadnosť bude dôvod častých smrtí. Postupne, ako s hrou trávite viac a viac času, získavate pocit, že dominujete a párkrát sa dokonca na začiatku, vďaka prepracovanému a najmä zábavnému bojovému systému, utrhnete z reťaze. Avšak následná smrť vás vráti do reality.

Po nej zisťujete, aký neúprosný je žáner rogue-like, keď sa následne po prebudení ocitnete na začiatku. To by však nebol problém. Tým je, že sa ocitnete bez hernej meny, tzv. Obolitu, dobrej strelnej zbrane, vylepšení, parazitov, ktoré vám dodávajú rôzne bonusy za cenu nejakých postihov, kľúčov na odomykanie dverí alebo truhiel. Na rad prichádza dokonca aj strata Proficiency, čo je v podstate „bar“, ktorý napĺňate, aby vám mohli padať silnejšie zbrane.

Zas a znovu dokola

Znie to desivo? Malo by. To totiž ani zďaleka nevystihuje ten pocit, keď v pokročilej fáze hry zomriete tesne pred bossom, ku ktorému vám progres trval tri či štyri hodiny. Tento aspekt hry môže byť pre hru ako takú zničujúci. To však nie je prípad Returnalu.

Na malú chvíľu vás síce chytí pocit beznádeje, ale hrateľnosť samotnej hry je tak skvelá, že vás to neodradí od ďalších pokusov. Je neskutočne plynulá a s ovládaním si po krátkej chvíli prídete neskutočne zžitý. Samozrejmosťou je aj fakt, že samotnú hrateľnosť mnohonásobne vylepšuje haptická odozva DualSense ovládača, ako aj adaptívne zadné tlačidlá, tzv. triggre, a 3D zvuk.

Celá estetika je podobná covenantskému štýlu. Nájdete tam však aj veci, ktoré vám pripomenú Dead Space.

Takže po smrti sa opäť ocitnete na začiatku cyklu. Avšak príbehový progres, ako aj niektoré herné mechaniky, akou je napríklad „kotvička“ alebo čepeľ Atropiána a iné, vám ostanú. A tak sa môžete vydať znovu do ďalšieho cyklu. Keď už ide o cykly, veľmi ma potešila možnosť zapnúť si v menu hry zobrazenie dĺžky trvania daného cyklu. Nad mini mapou sa vám tak objaví časomiera, ktorá vám ukazuje, ako dlho prebieha daný cyklus.

Okrem toho vám však ostávajú identifikované i veci, ktoré ste v minulom priebehu našli. Beriete si aj tú najdôležitejšiu vec, a to sú reálne herné skúsenosti. Vďaka nim vám nasledujúci cyklus bude trvať menej času, pretože vy už viete, čo môžete od nepriateľov očakávať a na čo si dávať pozor.

Estetika, level dizajn

O tom, že hra je nádherná, mnohých presvedčila už prostredníctvom traileru. Mali sme to šťastie, že okrem PS5 sa nám konečne podarilo zaobstarať si aj 4K televízor. Ťažko však opísať to, aká symfónia sa odohráva na televízore. Všetky tie farebné strelivá nepriateľov spoločne s kvalitnými snímkami za sekundu sú jednoducho na nezaplatenie.

Hra sa výrazne inšpirovala aj rôznymi známymi, dokonca už aj pop-kultúrnymi filmami a hrami. V jednej z bonusových miestností sa dostanete na „mostík“, kde sa po vašich stranách nachádzajú podivné mimozemské „kokóny“, ktoré nápadne pripomínajú Aliena.

V druhej oblasti sa pre zmenu viete dostať do chrámu, kde na vrchnom poschodí nájdete delá so sedadlom, ktoré vám v sekunde pripomenú tie, ktoré ste mohli vidieť v Prométheovi. Celá estetika je podobná covenantskému štýlu. Nájdete tam však aj veci, ktoré vám pripomenú Dead Space. Avšak aj množstvo originálnych vecí. Dokopy to však udáva nesmiernu komplexnosť a neuveriteľný sci-fi zážitok. Milovníci tohto žánru si jednoducho prídu na svoje.

Soulslike náročnosť?

Na tomto mieste je dôležité podotknúť, že hra nemá náročnosť ako takú. Respektíve, neviete si vybrať jej základnú úroveň. Hra je ťažká a práve preto vám ju napadne porovnať s hrami od From Software. Tie sú tiež známe tým, že nepatria medzi najľahšie. Dnešní hráči sú však asi až príliš vedení za ručičku. Na druhej strane hráčska základňa sa zväčšila. To znamená, že hry hrajú aj ľudia, ktorí majú rôzne hendikepy. Ja sám patrím do tejto podskupiny hráčov.

Hra je však veľmi férová a nie je ťažká tým nesprávnym spôsobom. Nie je dokonca ťažká ani Soulslike spôsobom. A to hneď z niekoľkých dôvodov. V hre sa nachádza oveľa menej bossov, a aj keď bežní nepriatelia vás niekedy dokážu potrápiť rovnako ako aj boss, toto nie je ten problém či dôvod, v čom je Returnal ťažký. Druhým dôvodom je fakt, že zatiaľ čo vo väčšine Soulslike hier môžete svoju postavu vylepšiť levelovaním a zjednodušiť si to, tu takúto možnosť nemáte.

To sú práve tie dôvody, ktoré hovoria proti tým argumentom, že hra je ťažká rovnakým spôsobom ako Soulsilike hry. Jednoducho je Returnal podobný hrám od From Software iba tým, že je tiež ťažký. V čom je teda jeho náročnosť? Napríklad v neexistujúcich možnostiach ukladania hry. Máte rozohraný cyklus, a v tom si uvedomíte, že sú štyri hodiny ráno a vy musíte ísť spať. Alebo musíte nútene odísť, kvôli hocijakému dôvodu. Na tom nezáleží. Faktom ostáva len to, že svoj päťhodinový postup v hre si nijak neuložíte.

To v skratke znamená, že v momente, akonáhle vypnete konzolu s rozohraným cyklom, po následnom zapnutí uvidíte v hre presne rovnakú úvodnú scénu, ako pri jej prvom zapnutí. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa hráči začali sťažovať na hru. Až tak veľký problém to však nie je. Konzolu si koniec-koncov viete uspať, dokonca sa vie uspať aj sama, čim svoj progres nestratíte.

Lootboxy zadarmo?

V čom je teda táto hra tak náročná? Okrem spomínanej straty takmer všetkého po smrti, je obťažnosť v loote. Returnal má systém odmeňovania na princípe lootboxov. Samozrejme, povedané s „nadsázkou“. Nemusíte sa báť, žiadne zvýhodňovanie za peniaze v hre nie je.

Najprv si však budeme musieť vysvetliť princíp tohto systému. V hre sa nachádzajú paraziti, ktorí vám dávajú bonusy, avšak tie sú naviazané, resp. spojené, s negatívnou vlastnosťou. Súčasne ich môžete mať na sebe päť. Na všetkých končatinách a chrbte. Pre lepšie pochopenie si to uveďme na príklade.

Máte to šťastie a padne vám parazit. S malou dušičkou k nemu pribehnete a prečítate si pozitívnu vlastnosť. V nej zistíte, že váš rádius na zber Obolitu, hernej meny, sa dvojnásobne zvýši. Potom si však prečítate negatívnu vlastnosť. Zistíte, že ak nájdete úlomok Proficiency, to je ten spomínaný „bar“, prostredníctvom ktorého si zvyšujete úroveň nájdených zbraní, tak vám z neho odpočíta 30 %.

Zatiaľ, čo jeden negatívny efekt je veľmi citeľný, druhý až tak nie. Práve v tom tkvie obťažnosť hry. Neviete ovplyvniť to, do akej miery daný cyklus bude náročný. Je to v podstate o náhode, či vám šťastie bude priať alebo nie. Samozrejme, to neznamená, že sa hra nedá bez parazitov dohrať. Do veľkej miery však ovplyvňuje to, ako „jednoduchý“ priebeh cyklu budete mať.

Kto neriskuje…

Okrem zmieňovaných parazitov sa v hre nachádzajú aj debny, ktoré v sebe tiež ukrývajú rôzne vylepšenia. Ani tie nie sú všetky bez následkov. Pri ich otvorení vás obrazovka upozorní na to, že pri pokuse o ich otvorenie je určité riziko toho, že dostanete „nákazu“. Riziko môže byť veľké alebo aj žiadne.

Ide o už spomenutý systém lootboxu, ktorý rozhodne za vás či a aký veľký postih za otvorenie dostanete. Druhou možnosťou je otvorenie debničky so 100 % šancou na to, aby ste spomínanú nákazu nedostali. Na to však potrebujete druhú hernú menu, Ether, ktorá je veľmi vzácna. Tým pádom chápete správne, že si takýmto bezpečným spôsobom za hodinu otvoríte maximálne jednu, až dve debničky, v závislosti na vašom šťastí.

Je len a len na vás ohodnotiť vaše schopnosti a situáciu na to, či je vhodné zariskovať a otvoriť ju aj s potenciálnou možnosťou nechcených efektov. Samozrejme v debničke sa môže nachádzať super zbraň, ktorú po otvorení dostanete a k tomu sa ešte vyhnete spomínanej nákaze.

…nič nezíska

Na druhej strane tam bude v danej chvíli nie veľmi užitočný použiteľný predmet. A vy ešte dostanete nákazu v podobe, že si zo zeme nebudete môcť zdvihnúť žiadnu zbraň, alebo zakaždým, keď niečo zo zeme zdvihnete, dostanete poškodenie (damage).

Celú túto mechaniku však vylepšuje to, že sa tejto nákazy za určitých podmienok viete zbaviť. Napríklad tým, že nazbierate 300 Obolitov alebo zabijete 30 nepriateľov. Poprípade získať parazita, alebo splníte kopu iných zaujímavých úloh. V podstate ide o dočasný trest za vaše chcenie a riskovanie. Dočasný v zmysle, že prežijete dostatočne dlho na to, aby ste sa ho zbavili.

Práve tieto dve mechaniky mi trošku pripomenuli lootbox. Avšak bezplatný a zábavný. Zakaždým, keď stojíte pred parazitom alebo debnou, musíte premýšľať. Vyhodnotiť svoju situáciu správne a pýtať sa sám seba či ten zisk potenciálneho vylepšenia stojí za to riziko. Aký máte život, ako ďaleko sa vo svojom momentálnom cykle nachádzate a či ho vôbec potrebujete.

Náročnosť si čiastočne diktujete sami

Returnal má určitý počet biómov. Po treťom cykle sa mi podarilo dostať sa do druhého. Proficiency sme na začiatku druhého biomu mali 6. Následne krátko potom nás zabili a dostali sme za na začiatok. Prvýkrát to bol šok, pretože v sekunde vám napadne, že túto hru budete hrať veľmi dlho. Našťastie to tak nie je.

Returnal je férový, ako sme už spomínali. Po prejdení biómu sa vám otvoria rôzne „skratky“, a vy tak nie ste nútení prechádzať ho celý od znova. Niekedy máte dokonca také šťastie, že cestu doň nájdete hneď za druhými dverami. Nikdy sa nám nestalo, aby sme pre pokračovanie museli prechádzať viac, než približne 30 % prejdeného biomu.

Pocit strieľania je totálne famózny. Môže za to najmä nový ovládač DualSense.

Hra vám dokonca na začiatku nového biomu ponúkne predmet, ktorý vám nabije spomínanú Proficiency na úroveň, aby ste danú lokalitu mohli zvládnuť. V tomto prípade to bola 4. úroveň. Na tomto príklade si môžete všimnúť, že rozdiel je už zo začiatku dve úrovne.

Do toho započítajte menšie zdravie, ktoré si vylepšujete postupne zbieraním Integrity a pri bossovi to nakoniec môže znamenať neúspech. Preto je dôležité si uvedomiť, či sa budete snažiť hlavou prebiť múr, alebo obetujete čas na to, aby ste si to uľahčili. Nemožno zabudnúť ani na ďalšiu, celkom kľúčovú mechaniku hry, a tou je adrenalín. Dokopy môžete dosiahnuť 5 stupňov adrenalínu. Na každom z nich dostanete nejaký bonus. Získavate ho zabíjaním nepriateľov. Avšak treba si dávať obrovský pozor, pretože jediný hit od nepriateľa ho nuluje.

Arzenál

Returnal ponúka naozaj bohatú zbierku strelných zbraní. Začínajúc brokovnicou, samopalmi, až po zbraň s jedným nábojom, ktorý však po zasiahnutí cieľa dáva postupný damage. Každá z týchto zbraní má však aj mini-hru pri nabíjaní, ktorá sa vyskytla napr. aj v hre Gears of War. Pri nabíjaní sa vám ukáže pásik, ktorý musíte trafiť v určitom okne. Ak sa vám to podarí, môžete okamžite pokračovať v strieľaní.

Každá zbraň v Returnal má aj sekundárny režim. Ten je oveľa silnejší a účinnejší, ale má cooldown, teda svoj čas na používanie. Tieto sekundárne režimy však nie sú fixované na zbraň, ale padajú náhodne v závislosti od šťastia. A prečo? Povedzme len, že nám neprišli všetky rovnako dobre využiteľné.

Pocit strieľania je totálne famózny. Môže za to najmä nový ovládač DualSense. Ten využíva okrem adaptívnych spúšťačov, teda zadných tlačidiel, ktorými vďaka čiastočnému a potom úplnému stlačeniu, striedate palebné režimy, ale aj haptickú odozvu. Toto je niečo, čo len ťažko viete opísať a preniesť do textovej podoby. Jednoducho to musíte skúsiť.

Next-gen hra

Returnal je v podstate len tretia čistokrvná hra na novú generáciu konzol. Doteraz sme mali možnosť skúsiť si Astra, ktorý je zadarmo k PS5 a Demon’s Souls. Hra beží v úplnej pohode na 4K s 60 snímkami za sekundu. Dokonca ani pri tých najväčších akciách v hre nepocítite žiadne padanie snímkov za sekundu. Hra nám nespadla ani raz za celý čas hrania.

Načítavanie, respektíve jeho rýchlosť, je na nezaplatenie. Aj toto je jedným z dôvodov, prečo zomieranie v tejto hre nie je až také nepríjemné. Je to strašne omieľané, ale inak povedané, myslíme si, že ak by podobná hra vyšla na PS4, umieranie v nej by bolo maximálne otravné a dávalo by tejto hre presne opačný efekt.

Záverečný verdikt

Bez ohľadu na okolnosti, (ako málo hier vyšlo v porovnaní s minulým obdobím), je Returnal vynikajúci, oku lahodiaci, akčný a svieži titul. Hra má aj strhujúcu sci-fi a dokonca miestami až hororovú atmosféru, a to najmä v častiach, keď sa dostanete do vlastného domu. Práve tam sa vám pohľad zmení na prvú osobu, čo vie poriadne zmeniť atmosféru.

Rozhodne to však nie je titul pre každého. Svoju next-genovú cenu, teda približne 70 €, si Returnal právoplatne obháji. Aj keď máte od tejto hry nulové očakávania, dokáže vás do svojho sveta vtiahnuť tak veľmi, že sa od nej neviete odlepiť nielen v prvý deň hrania, ale ani tie ďalšie. To snáď hovorí za všetko. Hra je exkluzívnym titulom pre konzolu PlayStation 5.

Returnal
Klady
atmosféra hry
kvalitný príbeh
využitie DualSense
skvelá audio zložka
hrateľnosť a technická stránka
herné prvky
Zápory
"prvok šťastia"
chýbajúca lokalizácia
nerovnomerné fázy pri bossoch
90
Returnal