Call of Duty: Vanguard – druhá svetová, ako sme ju vraj ešte nezažili

Odoberaj novinky cez  Google News
Call of Duty: Vanguard Recenzia
Zdroj: Activision
Dátum vydania
5. november 2021
Platforma
PC
Žáner
Akčná, FPS
Výrobca
Sledgehammer Games
Vydavateľ
Activision

Herná séria Call of Duty je tu s nami už od roku 2003. Práve vďaka nej sme mali možnosť pozrieť sa niekoľkokrát na najväčšiu a najstrašidelnejšiu udalosť celého ľudstva, ktorá sa odohrala počas minulého storočia – druhú svetovú vojnu. Výnimkou nie je ani najnovší prírastok do tejto série Call of Duty: Vanguard. Aká je to hra a či sa oplatí, na to sa pozrieme v našej recenzii.

Ako vieme, prvé tri diely Call of Duty mapovali práve obdobie druhej svetovej vojny. Aj keď si Call of Duty 3 nemohlo veľa hráčov zahrať. Oficiálne vyšlo len na konzolách. V tejto spomínanej trilógii sme mali možnosť zapojiť sa do bojov na takmer všetkých bojiskách, vrátane severnej Afriky. V nasledujúcich rokoch, keď CoD séria začala žať úspechy a stávala sa čím ďalej, tým viac populárnejšou, nás čakal odklon od tejto tematiky. Nasledujúci titul nás zaviedol už do modernejších čias. O návrat ku koreňom sa v roku 2008 pokúsil Treyarch s ich World at War, ktorý sledoval východný front, ale konečne sme mali možnosť nahliadnuť aj do vojny v Pacifiku.

Daný titul však neslávil rovnaký úspech ako jeho predchodcovia, a preto nasledovala dlhá pauza, ktorá bola sprevádzaná odklonmi série (Modern Warfare a ďalších) a niekoľko ďalších kvalitných titulov. V roku 2017 nasledoval druhý pokus o návrat, kde to však od Treyarchu prebralo štúdio Sledgehammer Games prostredníctvom hry Call of Duty: WWII. Posledný, a teda aktuálne recenzovaný diel, za ktorým stojí taktiež spomínané Sledgehammer Games, sa opäť odohráva počas 2. svetovej vojny. Ako sa vyjadrilo Sledgehammer, túto druhú svetovú vojnu zažijeme tak, ako sme ju ešte nezažili. Či to titul Call of Duty: Vanguard naplní, na to sa pozrieme prostredníctvom dnešnej recenzie. Ale tentoraz sa na to pozrieme z iného uhlu pohľadu. Z pohľadu zručných jednotlivcov – špecialistov, ktorí v hre figurujú ako ústredné postavy moderných špeciálnych jednotiek.

Predstavenie ústredných postáv

Kampaň Call of Duty: Vanguard nám priblíži príbeh niekoľkých špecialistov založených na skutočných osobnostiach druhej svetovej vojny. Celú špeciálnu jednotku tvoria odborníci niekoľkých národností, ktorí majú v hre svoje zastúpenie v hrateľnej podobe. V prípade Ruska tu máme Polinu Petrovu. Jej predlohou bola známa ruská ostreľovačka Ljudmila Pavličenková. Samozrejme, nie je jediná, ktorej charakter vychádza z predlohy nejakej významnej osobnosti. V prípade Británie tu máme veliteľa celého Vanguard družstva – seržanta Arthura Kingsleyho.

V príbehu sa pripravte na rôzne zvraty a prekvapenia.

Za Austráliu je tu zase Lucas Riggs a za Spojené štáty pilot Wade Jackson. Príbeh, resp. zrod jednotlivých postáv, sledujeme prostredníctvom takzvaných flashbackov (pohľadov do minulosti). Cez ne sa dozvieme, čo ich viedlo ku kroku spojiť sa, respektíve vstúpiť do Task Force One. Z nehrateľných postáv, ktoré sú súčasťou jednotky, tu máme dvoch špecialistov. Jeden je pravá ruka seržanta Kingsleyho, seržant Richard Webb a ďalšou “Novak”, za ktorého síce budete môcť hrať, no nazvať ho ako hrateľnú postavu je silné slovo. O tom však neskôr.

Príbehové spracovanie

Po spustení kampane nám hra predstaví jednotku. Tá už však bola z nejakého dôvodu sformovaná a jej hlavný cieľ budeme mať možnosť spoznať až v priebehu prvej misie. Ten bude jasný – prekaziť Project Phoenix. Viac vám prezradiť nemôžeme, aby sme vám neodhalili podstatnú časť príbehu. Pripravte sa však na rôzne zvraty a prekvapenia. Úvodné momenty strávime hraním za postavu Novak. Prečo som ho však spomenul ako nehrateľnú postavu, keď za ňu očividne v prvej misií hráme?

Je to preto, že o tejto konkrétnej postave toho nevieme veľa a na konci prvej časti ju čaká smutný koniec. Nasleduje uväznenie jednotky Oberst-gruppenführerom SS – Hermanom Freisingerom v sídle Gestapa. Tu narazíme na ďalšieho predstaviteľa nacistov Hauptsturmführera Jannicka Richtera. Toho výzorom aj dabingom stvárnil herec Dominic Monaghan. Našu partičku bude vypočúvať, aby odhalil, za akým cieľom bola jednotka sformovaná. Nasledujú spomínané pohľady do minulosti samotných protagonistov, ktoré tvoria v podstate “celú” kampaň. Jediným momentom, kedy je možné celú jednotku vidieť spolu, bol úvodný a záverečný akt celej hry. Má to svoje čaro, ale na druhej strane, je to aj škoda. Koniec koncov, príbeh vychádza zo skutočných postáv druhej svetovej vojny. A ak sa nestretli v reálnom svete, nemali by sa ani v hre. Za predpokladu, že sa autori chcú držať predlohy.

Keďže som do príbehu a hrania Call of Duty: Vanguard skočil doslova naslepo, prekvapila ma dĺžka samotnej kampane. Okrem toho, že v hre strávite približne 4 – 6 hodín podľa nastavenej náročnosti, tak Vanguard takmer z polovice tvoria cut-scény, čo bolo pre mňa v tomto prípade obrovským sklamaním. Naozaj by som ocenil väčší dôraz na samotné hranie hry, než na pozeranie sa na krátke filmy. Samozrejme, sú dôležitou súčasťou príbehu, ale celkovú kampaň, kedy sa v skutočnosti hráte, to skracuje tak na 2 až 3 hodiny, čo je žalostne málo. Aj keď na druhú stranu, hry Call of Duty si kupujete najmä kvôli multiplayeru a ten zarába štúdiu najviac. Preto bude ďalšia sekcia venovaná práve tomu.

Multiplayer

Keď už sme skončili pri kampani, ktorá naplnila moje očakávania len z polovice, máme tu multiplayer, na ktorý sa tento titul prevažne zameriava. Multiplayerová časť toho ponúka mnoho a dalo by sa povedať, že asi najviac zo všetkých dielov. To je, samozrejme, pochopiteľné, ak bol tento diel vyvíjaný výhradne preň. Od začiatku nás tu čaká 20 skvele spracovaných máp, ktoré ale v istých momentoch vedia potrápiť, hlavne svojou veľkosťou a občas aj neprehľadnosťou. Niekedy jednoducho neviete, odkiaľ ste to „dostali“ a keď to nakoniec zistíte, len ťažko tomu uveriť. Veľké množstvo zbraní, ktoré si je možné modifikovať ľubovoľne, je veľké plus a určite sa pri tom budete baviť.

Výber módov multiplayeru je naozaj solídny. Či ide o mód Free for All, kde bojujú všetci proti všetkým, alebo Team Deathmatch, teda eliminácia tímu druhej strany. Ďalej tu máme mód Domination, v ktorom bude vašou úlohou zabrať isté pozície na mape a brániť ich voči protivníkovi. Nasleduje mód Kill Confirmed, ďalší mód v podobe Patrol (zabrať a držať územie, ktoré sa neustále pohybuje) a Hardpoint. Nesmieme zabudnúť ani na Search and Destroy a Champion Hill, ktorý je napodobeninou známeho battle-royale režimu. Ak správne rátame, je to dokopy až 8 módov. To je dostatok na to, aby ste sa v hre nenudili a zabavili sa.

Novinkou multiplayeru je určite preferencia tempa samotnej hry. Či už chcete hrať rýchlo a vrhnúť sa do bojov z mapy na mapu takmer okamžite, alebo si chcete samotné boje užiť “pomalšie”. Výber je jednoducho v tomto prípade na vás.

Mód Zombies

Zombies mód je už stálica vo svete hier Call of Duty. Nesmie teda chýbať ani tu. Tento mód bol však vždy niečo ako doplnok ku Call of Duty. Nie je tomu inak ani teraz. Bohužiaľ, ak mám pravdu povedať, veľmi som ho nepochopil. V podstate tam ide o to, že istý SS-ák použije istý totem a vďaka nemu má možnosť oživiť mŕtvych, ktorých následne aj vedie. Ak to má nejaký hlbší príbeh, ospravedlňujem sa, ale veľmi som ho nepostrehol. Navyše, hra je dosť hlučná a prehluší dokonca aj dabing. Nezabudnite si to teda prispôsobiť v nastaveniach, ak nechcete rovnako ako ja, prísť o prípadný príbeh.

Multiplayer toho ponúka naozaj veľa a dá sa povedať, že najviac zo všetkých Call of Duty hier.

Bohužiaľ treba povedať, že na to, aby tento mód nejak viac zaujal, mu chýba obsah. Aspoň zatiaľ ho tam nie je toľko, aby vás to udržalo dlhšie než na pár hodín. Ako zábavku alebo zabitie nejakého času, kým napríklad čakáte na spoluhráčov do multiplayeru. Po zapnutí módu sa ocitnete v akejsi hlavnej centrále. Tu si môžete kupovať a vylepšovať svoju výbavu a cestovať na rôzne bojiská pomocou portálov. Zabíjanie zombíkov nebude vaša jediná úloha. Musíte zbierať artefakty, ktoré vám neskôr pomôžu a budete ich používať popri zbraniach. Funguje tu postupné odomykanie operátorov a zbraní, takže nemôžete hrať so všetkým a za každého hneď na začiatku. Okrem toho, v prípade Zombie módu tu hrajú veľkú úlohu aj roly operátorov, na ktorých napríklad v multiplayeri nezáleží.

Vizuál, technické spracovanie a soundtrack

Pri samotnom hraní sa ani nestihnete poobzerať vôkol seba, pretože tempo hry bolo pre mňa osobne extrémne rýchle. Ale samozrejme, v rýchlych hrách, ktoré sa orientujú na multiplayer, to už tak býva. Ak by som mal vizuál zhrnúť do jedného celku – neurazí ale ani neohúri. Na jednej strane treba povedať – bohužiaľ. Ak ste čakali dychberúcu hru s grafikou ako z budúcnosti, nestane sa tak. Autori stavili opäť na klasické spracovanie, ktoré ale nie je škaredé. To si treba ujasniť. Iba neponúka nič, s čím by sme sa ešte nestretli. Je to pravdepodobne aj preto, že hru musí „rozbehať“ čo najviac hráčov, aby malo čo najviac ľudí možnosť hrať multiplayer a prípadne aj platiť za obsah. Je to logické.

Call of Duty: Vanguard má, samozrejme, aj soundtrack. Pri rýchlom tempe hry je ale dosť nevýrazný a počas hrania som ho často ani nezachytil. Čo je škoda, pretože hudbu v hrách si vždy rád vypočujem a niekedy sa iba tak pristavím, aby som si ho užil. V prípade tejto hry mi to ani nenapadlo. Na druhú stranu, pri rýchlej hre nie je výrazný soundtrack až tak potrebný ako napríklad v prípade pomalších, príbehových hier, ktoré si na tom vyslovene zakladajú.

Záverečné riadky

Aj keď ide bezpochyby o dobrú hru, mrzí ma, že kampaň, na ktorú som sa tešil, ma sklamala (a určite v tom nie som sám). Príbehovo to nie je zlá hra a mala obstojnú zápletku. Určite pobaví aj vás. O to viac, ak vás zaujíma tematika druhej svetovej vojny. Bohužiaľ, bola naozaj krátka, vyplnená veľkým množstvom prestrihových scén a na môj vkus bola až príliš rýchla, čo sa týka tempa. Neuškodilo by aspoň na chvíľu spomaliť. Vanguard sa striktne drží lineárnosti. Pokiaľ ide o históriu, bola prifarbená s vymyslenými prvkami, ale chýba jej nejaký wow efekt, vďaka ktorému by ste si príbeh zapamätali. Takto je to len ďalší príbeh, ktorý si síce užijete, ale nezanechá vo vás spomienku alebo stopu.

Sledovať čo sa okolo mňa deje bolo takmer nemožné a väčší dôraz som musel klásť predovšetkým na to, aby mi na obrazovke čochvíľa nevyskočil každú chvíľu citát o úmrtí. Multiplayer každopádne hodnotím nadmieru dobre, tomu nemôžem vytknúť absolútne nič, pretože obsahu tam je obrovské množstvo a máp je tu požehnane. Opäť sa ukazuje, že hra bola stvorená pre multiplayer a zvyšok je len bonus. Zombies mód je teda nedokončený, obsahuje obrovské množstvo chýb a termín jeho plánovaného úplného dokončenia je predpokladaný niekedy v priebehu začiatku budúceho roka.

Na začiatku sme si položili otázku, či tvrdenie, že zažijeme druhú svetovú vojnu tak, ako sme ju ešte nezažili, je pravdivé. Toto tvrdenie autora by sme označili za skreslené, dá sa povedať až nepravdivé. Nie je tu nič, čo by nadchlo natoľko, aby sa toto tvrdenie mohlo zakladať na pravde. Call of Duty v priebehu rokov rezonuje vo svete hier ako mix skvelej kampane a muliplayerovej hry. Ak si však plánujete hru zakúpiť len kvôli kampani, tak Call of Duty: Vanguard rozhodne preskočte. Ak je to kvôli multiplayeru, do toho, oplatí sa.

Call of Duty: Vanguard
Klady
Zaujímavá kampaň
Technické spracovanie
Množstvo máp
Multiplayer
Zápory
Veľa prestrihových scén
Tempo hry
Niekedy hlúpa AI
Zombie mód bez obsahu
70